V posledných dňoch začali naši žakovia (Lilli a Gulliver) predvádzať každý večer celý svoj repertoár kriku, revu, pískania a žvatlania. Pripisujem to krátkym dňom počas zimy. Ráno odchádzame do práce a do školy ešte za tmy, a keď okolo 17-tej prichádzame späť domov je už zase tma. Žakovia sa počas našej neprítomnosti správajú ticho a väčšinou len podriemkávajú. No a po večernom návrate sa to spustí. Aj na ľudí má toto obdobie negatívny vplyv a tak sa krik z papagájov prenáša postupne na dcéru a odtiaľ na manželku. Keďže som si ich zaobstaral ja, padla vina na moju hlavu. Ale musím podotknúť, že právom, lebo ja som pred touto ďžunglou takticky zdrhol do mojej pracovne. Žakovia síce po pustení z klietky čiastočne ztíchnu, ale strážiť ich je nevyhnutné. Gullivera obzvlášť – je to ešte deco a púšťa sa do likvidácie všetkého, od stoličiek až po elektrické prívody na svietidlách. „Ty sa pred nimi zavrieš do pracovne, ale tu sa nedá rozprávať a Sonka sa nemôže učiť. Zober si ich hore do pracovne !“, padlo rozhodné slovo manželky.

Už dlhšie som rozmýšľal čo vyrobiť pre tých operencov do mojej pracovne. Vtáči strom mi prišiel dosť nevhodný, lebo pracovňa je malá a nemohol by tam byť trvalo. Vláčiť ho po schodoch je takisto nepraktické. Tak som lietal po webe a hľadal inšpiráciu u ostatných chovateľov. Nadchla ma hrazda upevnená v strope o ktorú sa na stránkach PARROTCLUBU s nami podelil Pavel. Aj touto cestou ešte raz ďakujem. Rozhodlol som sa pre túto variantu, nakoľko hrazdu môžem jednoducho zvesiť a odložiť, keď papuchy nie sú pri mne, alebo keď čakám pracovnú návštevu.

 

Do stropu som osadil dve hmoždinky a do nich zaskrutkoval skrutky s očkom. Hrazda je upevnená o tieto očká jednoduchými karabínkami, ktoré su uviazané na lane. Žiadna veda. Všetko to kúpite v jednom obchode. Nakoľko potrebujem aby sa žakovia na hrazde nenudili (to by som si na seba ušil búdu, pretože by viseli neustále na mne) rozhodol som sa hrazdu podopĺňať o hračky, o ktorých som písal v článku „HRAČKY PRE PAPAGÁJE“, takže všetko potrebné k ich výrobe nájdete v tomto príspevku. Doniesol som domov igelitku koliesok, povrázkov, drievok a kopec konárov a priamo na mieste som montoval toto čudo. Viac sa už rozpisovať nebudem, aby som nepísal knihu, pozrite si zopár priložených fotografií z ktorých je snáď všetko jasné a kde toto čudo (ako ho volám) vidieť v „plnej kráse“.

Zabudol som na najdôležitejšiu vec: Pod hrazdu rozložím reklamné noviny (na toto sú vynikajúce!), aby mi nepo…… koberec.

Zo začiatku sa tohoto umeleckého diela samozrejme báli. Nekompromisne som ich tam však stále usádzal. A oni neustále odlietali ku mne. Nakoniec som mal pevnejšie nervy ja a žakovia rezignovali. Najskôr stáli iba nepohnuto v strede hrazdy a ani sa nehýbáli. Totižto, keď niektoý z nich vzlietne, alebo pristáva na hrazde, všetky povrazy sa rozhojdajú a toho sa spočiatku báli. Plus sa k tomu pridal tieň ktorý vrhali na stene a to už bolo pre nich veľa. Tak som ich tam privykol sedieť cez víkend počas dňa. Po pol hodine boj so mnou vzdali a pustili sa do boja s kôrou a kolieskami.

Žakovia aj teraz pri písaní tohoto príspevku sedia pri mne a sú ticho. Dcéra sa dole učí a manželka si nezvyklé ticho tentokrát kompenzuje rádiom. Ani netušila ako jej ten hluk chýba. Hlavne, že sme všetci spokojní.

„ No a vo tom to je !!!“

 

publikování částí nebo celého textu a fotografií je možné pouze se svolením autora. mail: robo@gallo-duplo.sk